Pri príležitosti Dňa zeme Technická univerzita vo Zvolene zverejnila tlačovú správu o výsledkoch bádania vedcov medzinárodného tímu, ktorého členom je aj Ing. František Máliš, PhD., z Katedry fytológie Lesníckej fakulty TUZVO.
English
Slovenčina
Pri príležitosti Dňa zeme Technická univerzita vo Zvolene zverejnila tlačovú správu o výsledkoch bádania vedcov medzinárodného tímu, ktorého členom je aj Ing. František Máliš, PhD., z Katedry fytológie Lesníckej fakulty TUZVO.
Počet druhov živočíchov aj rastlín na Zemi celkovo klesá v dôsledku ľudskej činnosti. Na lokálnej úrovni však môžeme pozorovať nielen pokles, ale aj nárast v počte druhov. Čím je možné vysvetliť tento zdanlivý rozpor, a aké faktory spôsobujú zmeny v druhovej bohatosti? Túto otázku riešil tím vedcov spolupracujúcich v rámci iniciatívy forestREplot s prispením Nemeckého centra pre výskum biodiverzity (iDiv). Členom tohto medzinárodného tímu je aj Ing. František Máliš, PhD., z Katedry fytológie, LF TUZVO, ktorý zároveň pri svojej vedeckej činnosti úzko spolupracuje aj s Národným lesníckym centrom vo Zvolene. Výsledky ich vedeckej práce boli publikované v časopise Nature Ecology & Evolution.
Vedci v Európe študovali vyše 1000 druhov rastlín
Vedci pracovali s rozsiahlou databázou informácií o druhovom zložení lesnej vegetácie zo 68 lokalít naprieč Európou, ktorá obsahuje aj 50 rokov staré údaje. Ako uviedol Dr. Máliš: "Hlavným výsledkom štúdie je zistenie, že druhy, ktoré sú zriedkavé a majú vyhranenejšie nároky na vlastnosti prostredia sú nahradzované druhmi, ktoré sú bežné a vyskytujú sa na stanovištiach s rôznorodejšími vlastnosťami. Teda tzv. špecialisti, sú nahradzovaní tzv. generalistami."
Šíria sa rastliny milujúce dusík
Pozorovaný proces výmeny druhov je spojený hlavne so zvýšeným množstvom dusíka v pôdach, ktorý pochádza zo spaľovania fosílnych palív. Dusík, ktorý je pre rastliny dôležitou živinou, podporuje rast niektorých druhov a dáva im tak konkurenčnú výhodu proti ostatným druhom. Dr. Máliš ďalej vysvetľuje: "Na lokálnej úrovni tak nemusí dôjsť k poklesu počtu druhov, ale zmene druhového zloženia v prospech druhov, ktoré vedia zvýšené množstvo dusíka využiť vo svoj prospech. Znamená to však, že tieto druhy kolonizujú nové miesta a vytláčajú iné druhy, čo vedie k celkovému poklesu v počte druhov aj zníženiu priestorovej rozmanitosti vegetácie lesov Európy."
Dôsledky pre celý ekosystém
Zníženie diverzity vegetácie môže mať vážne dôsledky na biologickú rozmanitosť celého ekosystému, keďže život mnohých iných organizmov, napr. hmyzu, je úzko spätý s konkrétnymi druhmi rastlín. Pokles biodiverzity zároveň znižuje schopnosť ekosystému odolávať pôsobeniu environmentálnych zmien, napríklad globálnemu otepľovaniu. Výsledky viedli vedcov k záveru, že pre zachovanie druhovej rozmanitosti lesov je dôležité znížiť depozície dusíka. Výsledky výskumu boli zverejnené v časopise Nature Ecology & Evolution. https://www.nature.com/articles/s41559-020-1176-8
Dodatok na záver
Iniciatíva a databáza forestREplot združuje údaje o druhovom zložení lesov mierneho pásma, ktoré pochádzajú z trvalých plôch zakladaných v minulosti pred nástupom pôsobenia environmentálnych zmien (imisie, klimatická zmena a pod.) a opakovaných v čase pôsobenia týchto zmien prostredia. Súčasťou databázy sú aj údaje z typologických reprezentatívnych plôch, ktoré boli zakladané počas typologického prieskumu lesov Slovenska od roku 1951 do roku 1981 a zopakované počas rokov 2005-2007. Viac o tejto téme bolo už písané v časopise TUZVO.
-ĽB-
Foto: P. Koreň